Dlhodobo už premýšlam nad jedným problémom. Nedá mi pokoj a stále túžim vedieť, prečo to tak bolo, je a zrejme aj bude. Kto to tak navrhuje, kto ???
Idem na záchod v reštaurácii a vidím, ako môj "spolustojaci" či nebodaj "vedľasediaci" harcovník odchádza. Bez umytia rúk. Poviem si: "Nechutné!", ale čo už, jeho vec, nejem jeho rukami, ani mu svoju dokonca podať nemusím. Skončim, idem k umyvadlu a svojimi nie čistými rukami povoľujem kohútiky. Hurá, fungujú! Umyjem ruky a premýšlam, či pri zastavovaní vody nechytám tie isté kohútiky, ktoré som pred chvíľou povoloval. Tými istými rukami. Hej. Sú to oni! Ale nevadí, nie som paranoidný. Osuším si ich a kráčam ku dverám. Čuduj sa svete! Dvere majú klučku a otvárajú sa dnu! Predstavte si, aká náhoda! Chytám kľučku, stláčam, otváram a idem si sadnúť k svojej nedojedenej večeri. Áno, tušíte správne. Ruku som tomu "spoluharcovníkovi" nepodal a ani nejem jeho rukami. Len rukami, ktoré chytili a zovreli kľučku tých istých dverí ako on chvíľu predo mnou. A tak sedíme pri stole ja a moje baktérie prinesené z kľučky na toalete. Hor sa s chuťou do jedla!
P.S. A aké z toho plynie poučenie? Skoro žiadne. Len otázky: Prečo sa skoro nikdy dvere neotvárajú smerom von a stačí sa o ne oprieť a tak vyjsť von? Prečo nemôže byť skoro nikdy na toalete páková batéria? Ale to by som chcel páni architekti (a samozrejme stavitelia, majitelia, prevádzkovatelia...) asi priveľa, že?!
Idem na záchod v reštaurácii a vidím, ako môj "spolustojaci" či nebodaj "vedľasediaci" harcovník odchádza. Bez umytia rúk. Poviem si: "Nechutné!", ale čo už, jeho vec, nejem jeho rukami, ani mu svoju dokonca podať nemusím. Skončim, idem k umyvadlu a svojimi nie čistými rukami povoľujem kohútiky. Hurá, fungujú! Umyjem ruky a premýšlam, či pri zastavovaní vody nechytám tie isté kohútiky, ktoré som pred chvíľou povoloval. Tými istými rukami. Hej. Sú to oni! Ale nevadí, nie som paranoidný. Osuším si ich a kráčam ku dverám. Čuduj sa svete! Dvere majú klučku a otvárajú sa dnu! Predstavte si, aká náhoda! Chytám kľučku, stláčam, otváram a idem si sadnúť k svojej nedojedenej večeri. Áno, tušíte správne. Ruku som tomu "spoluharcovníkovi" nepodal a ani nejem jeho rukami. Len rukami, ktoré chytili a zovreli kľučku tých istých dverí ako on chvíľu predo mnou. A tak sedíme pri stole ja a moje baktérie prinesené z kľučky na toalete. Hor sa s chuťou do jedla!
P.S. A aké z toho plynie poučenie? Skoro žiadne. Len otázky: Prečo sa skoro nikdy dvere neotvárajú smerom von a stačí sa o ne oprieť a tak vyjsť von? Prečo nemôže byť skoro nikdy na toalete páková batéria? Ale to by som chcel páni architekti (a samozrejme stavitelia, majitelia, prevádzkovatelia...) asi priveľa, že?!
Komentáre
na objasnenie
ale Tvoje bádanie má veľa logických prvkov .
niektoré riešenia v reštauračnom zariadení kde sa chcem najesť : tam kde ešte nemajú pákové batérie alebo fotobunky na umývadle , tak pred tým ako vypnem kohútik tak ho aspoň opláchnem vodou . ak na utretie používajú papierové utierky tak ich po použití hneď neodhodímale si s nimi otvorím dvere a až potom zahodím . tam kde majú sušič na ruky použijem vlastnú zásobu papierových vreckoviek . tiež mám rada čisté ruky . a to pri všetkom čo robím .
VED HEJ :o(